Vojenská vrstva samurajov sa delila na štyri skupiny-Hatamoto(lennici),Gokenin(prostrední),Rónin(samuraji bez pána)a neskôr i Ashigaru(obyčajný vojaci).Slovo samuraj v doslovnom preklade značí „človek vládcovi slúžiaci“je odvodené. od slova saburau-slúžiť.kastu samurajov zvykli tiež nazývať ako“Trieda dvoch mečov“.Pre samuraja bol meč posvätná oceľ, znamenie sily a vnútorného uznesenia. Ľahostajné zachádzanie s mečom bolo absurdné. Nikdy naňho nesmel stúpiť, alebo s ním zachádzať neopatrne či dokonca podradne. Bola to časť jeho charakteru. Meč katana bola pre samuraja predovšetkým symbolom jeho rodu a postavenia i zbraň, ale i neustála pripomienka toho, kto je, jeho povinnosti, ale i jeho práva.
Meč patril nesporne k hlavným atribútom samuraja, spočiatku však tvorilo jeho hlavnú výzbroj luk a šípy. Samuraj sa na svoju vojenskú dráhu pripravoval od detstva. Cvičil sa v zaobchádzaní so zbraňami-v detskom veku ich drevenými imitaciámi,učil sa jazdiť na koni, strieľať z luku. Neskôr sa k telesným cvičeniam pridružili tiež cvičenia(mravná výuka,ale i dejepis, krasopis a literatúra).Neskôr sa z tejto výfuky vytvoril mravný kódex samuraja, ktorý bol až oveľa neskôr nazvaný bushidó(v preklade Cesta samuraja alebo Cesta meča),čo bolo vytvorené zo spojenia slov BU(vojenstvo)ŠI(osoba vojenského stavu)a DÓ(cesta).Pôvodne sa tento kódex opieral o konfucianizmus,budhizmus a hlavne šintoizmus.Medzi hlavné zásady tohto kódexu patrila vernosť svojmu pánovi(či už deti k rodičom, samuraja k Daimiyovi,kniežaťa k šogunovi, alebo šoguna k cisárovi).Táto zásada bezvýhradnej poslušnosti občas zaznamenala i také extrémy, že jediným upozornením samuraja na omyl svojho pána(alebo nesprávny názor),bola rituálna vražda-Seppuku(občas nazývané i Hara-kiri).
Samuraj nepovažoval smrť za čosi, čoho sa treba báť. Pohŕdal ňou. Sám si dokonca vzal život(rituálnou samovraždou)z jedným z následujúcicho dôvodov: Ak sa chcel vyhnúť potupe zajatia, ak zomrel jeho panna protest proti jeho mylnému názoru(na to si však musel vyžiadať pánovo dovolenie),alebo ak bol k takejto smrti odsúdený úradmi.
Odsúdený sa usadil pred porotu a zvyčajne i svedkov, bez akýchkoľvek emócii si siaha na svoj živci nahlas vyslovil, z akého dôvodu si siaha na svoj život. Potom si z pliec spustil kimono a rukávy umiestnil pod kolená, aby zabránil prevráteniu tela dozadu-takáto smrť sa považovala za nečestnú. Na podstavci mu priniesli krátky meč wakizashi.Pokojne,a bez zaváhania si ho vrazil hlboko pod pás a vykonal priečny a šikmý rez. Počas tohto aktu nesmel dať najavo žiadnu známku bolesti. Potom mu v predklone asistent(väčšinou príbuzný),mu jediným švihom sťal hlavu.
Pramene bushidó boli rozmanité, ale tých podstatných pravidiel, bolo málo a boli jednoduché.
Nadradenie samurajstva bolo vyjadrené výsadou nosiť zbraň-dlhý meč Katana(asi 100-120 cm)a krátky meč Wakizashi (40-60 cm). Ďalšou výsadou bolo používanie rodového mena. Tou najzásadovejšou výsadou ale bolo právo beztrestne potrestať kohokoľvek z nižšej kategórie. Stačilo nenabi roľník alebo obchodník neustúpil z cesty po ktorej samuraj kráčal alebo sa neuklonil. Okamžite takéhoto opovážlivca sťal.
Samuraji boli špeciálne vycvičený, aby sa nebáli čeliť vlastnej smrti.Savali sa zoči-voči protivníkovi výlučne na rovnakom hierarchickom stupni. Majstri ich učili vyťahovať si šípy z tela počas boja a zároveň sa vyhýbať bodným ranam.Nenosili totiž štíty a jedinú ochranu im poskytovala škridlicovito usporiadaná kožená zbroj, ktorá iba z časti znemožňovala preniknutie šípom. Životné dôležité orgány, ako srdce, pľúca a brušnú dutinu, chránil kovový kryt. Bolo to výhodne pretože to neobmedzovalo pohyblivosť. Museli pred nepriateľom pôsobiť elegantne. Nebolo teda nijakou zvláštnosťou, keď si namaľovali a navoňavkovali tvár, pre prípade by sa stali vojenskou trofejou.
Bojová taktika(Sen-jutsu) sa v dejinách Japonska niekoľkokrát zmenila, podľa čoho sa prispôsobovala i dlžka a tvar čepele meča. Najprv bola čepel krátka a rovná, neskôr sa predlžila a zahla, neskôr znova skrátila ae zahnutie ostáva. Spôsob nosenia meča predpisoval napíklad najstarší a najbežnejší spôsob Tsurumaki Gatame No Shio To- predpisuje pre katanu horizontálnu polohu- ostrím hore aby pri tasení meča mohol samuraj ihned viesť úder na protivníka. Krátky meč Wakizashi bol umiestnený za opaskom osrím dolu.
Pri boji s dlhým mečom Katanou, boli stanovené veľmi prísne predpisy. Týmto mečom bolo možné útočiť iba nahlavu protivíka, na zápestia a nohy pod kolenom. Zásah na inom mieste bol nečestný. Ukon vytasenia meča sa nazýva Nukitsuke. Po zasiahnutí protivníka nechal samuraj v zvyslej polohe odkvapkať krv z čepele. Toto sa nazýva Chiburi. Potom meč utrie a skryje do puzdra saya. Tento úkon sa nazýva Noto.
Samuraji sa doslova snažili prekonať nedokonalosť ľudských zmyslov. Pohyby vykonávali v stotinách sekundy bez jediného zaváhania. Filozofiu boja vysvetľuje Yukimo Mashima.: „dokonalý úder je katanou vedený na miesto v priestore, do ktorého v momente vstúpi telo protivníka“. Ako sa to stane? Stane sa to len vtedy, ked sú časovanie a miesto dopadu úderu dokonale súbežné. To znamená, že samuraj musel vedieť o protivníkovom nastávajúcom kroku stotinu sekundy skôr, než sa myšlienka zhmotnila v ich vedomí. V momente ked si uvedomí, že ta spávna chvíľa práve prišla, už v skutočnosti ubehla.
Podstata je, že ked dovolíte, aby ste premýšlali skôr, než udriete, vaše časovanie bude vždy oneskorené. Preot jedným z hlavých nariadení bushidó je „udirieť, ked je správne udrieť“. Nie predtým, nie potom, nie ked si racionálne uvedomí, že ten moment práve prišiel. Nie je to možné predvídať logicky, dá sa to vytušiť len intuitívne.
Vojenský stav samurajov, po období Tokugawa a príchodom reforiem Meijí éry, upadá. Koncom 19. storočia bola kasta samurajou úplne zrušená. Bol vydaný zákaz nosenia mečov na verejnosti (1876) a rozkaz nariadujúci strihať vrkoč na temeni. Po rozpustení tohto vojenského stavu sa veľa samurajov ocitlo bez práce, bez pána. Nedokázali sa začleniť do novovzniknutej spoločnosti, nakoľko nevedeli nič iné, len k čomu boli vychovaní- slúžiť a bojovať.
Až do konca 2.svetovej vojny bol súčasťou výzbroje dôstojníckeho zboru i japonský meč. Predávali sa z pokolenia na pokolenie duch samurajstva a ich opovrhovanie ľudským životom, sa preniesol až do tohto obdobia a spôsobil veľa zla. Vyústil do zločinov, ktoré sa páchali na vojenských zajatcoch a civilnom obyvateľstve dobitých zemí. Známe sú hlavne prípady, v ktorých boli zajatí americký piloti vraj bez súdu stinaní.
